milý T.
dnes mám chuť ti napísať o našom poslednom stretnutí. mal si sa mi ozvať, kedy si môžem prísť po veci. neozval si sa. keďže som už naozaj potrebovala ten roztok na šošovky, musela som ti napísať ja. dohodli sme sa hneď na druhý deň. tak naivne som v sebe živila nádej… som nenapraviteľná.
dala som si záležať na tom, aby som nedala najavo aká zlomená v skutočnosti som. nechcela som, aby si videl, že si ma ranil. musím uznať, že som vyzerala fakt dobre.
celú cestu som si vytvárala scenáre ako to bude prebiehať…
stojím pred tvojim vchodom. nádych, výdych a ešte raz. vytáčam tvoje číslo. počujem tvoj hlas. pýtam sa ťa, či prídeš dole alebo mám ísť hore. otváraš. po tých schodoch idem najpomalšie ako sa dá. klopem na dvere. otvoríš mi. mám chuť ťa bozkať. nemôžem. myslela som, že mi to len podáš, ale pozývaš ma ďalej. prejdem do tvojej izby. všetko si mi nachystal. pobalím to a poďakujem ti, že si si našiel čas. spýtaš sa ma, či si ešte nezapálime. jasné, prečo nie, veď možno mi ešte niečo povieš. ty sa ma však len zdvorilo opýtaš ako v práci. potom mi začneš rozprávať o tebe. zrazu rozprávaš akosi veľa a ja sa len pýtam, že načo mi toto hovoríš.. nezaujíma ma to. toto nie je to, čo som chcela počuť. našťastie sme už dofajčili. želám ti, nech sa ti darí. zastavíš ma. či si dám víno. pohár zvládnem. donesieš mi ho. sadneme si k J. do izby. neviem prečo začneš hovoriť o uprisingu. ja si pamätám čo hralo, keď sme spolu zaspali na tráve. nemusíš mi to pripomínať. nechcem, aby si hovoril o tých chvíľach keď nám bolo tak fajn. nechcem to počuť, lebo viem, že už sa to nikdy nezopakuje. dopíjam víno. hneváš sa, že som ti nenechala. prepáč, myslela som si, že už viac nie sme ľudia, ktorí pijú z jedného pohára. išli sme si zapáliť ešte raz. išiel s nami aj J. takže zase žiadne vysvetlenie. ok, už fakt pôjdem. pýtaš sa, či si nechcem pozrieť spoj. nie, nechcem. posledné mesiace ťa to nikdy nezaujímalo. prečo práve teraz?
prečo som stále mala pocit, že mi chceš ešte niečo povedať?
odchádzam.
ja: drž sa.
ty: maj sa.
zatvor už tie dvere. nepozeraj sa. kričíš: ahoj. už sa na teba nedokážem pozrieť. len s veľkou námahou hovorím čau. veľa nechýbalo a hlas by sa mi zlomil. prečo sa stále pozeráš? už som v polke schodiska a ty si stále nezatvoril dvere. ja už sa za tebou nerozbehnem. nebudem sa pred tebou plaziť a prosiť o tvoju lásku. až na ďalšom poschodí počujem ako si konečne zabuchol.
nechal si ma odísť. bez toho, aby si povedal prepáč. bez toho, aby si sa čokoľvek aspoň pokúsil vysvetliť. bez toho, aby som vedela, či ťa to aspoň trochu mrzí. nechal si ma odísť. druhýkrát…
skús si radšej vygoogliť, ktoré ...
Место, в котором должен... ...
jednoduchšie vety pochopím v nemeckom ...
mne je fuk co chapes co nechapes....pravdu... ...
feferón, píš po slovensky, alebo ...
Celá debata | RSS tejto debaty