palenkadomaca

ahoj T.,

píšem ti list, ktorý ti aj tak nikdy nedám, ale jeho napísanie mi veľmi pomôže..

už sú to štyri dlhé dni, čo som bez teba. neviem ako sa máš, neviem čo máš nové. dnes mi je o niečo lepšie, ale stále bojujem s tým, aby som ti nenapísala.
mám sa lepšie vďaka liekom. sedatif. sú fajn. uvedomujem si všetko, ale nebolí to. (a neboj sa, nestal sa zo mňa psychopat, ktorý je na liekoch. je to bez predpisu, pravdepodobne len placebo efekt. )

stále ťa mám rada, ale aj sa na teba hnevám. je to stav mysle. vďaka liekom sa ma to emocionálne nedotýka. konečne som dnes neplakala. akoby to bolo moje druhé ja, ktoré lieta tesne nado mnou. vďaka týmto zázračným tabletkám som sa zmenila na racionálnu bytosť, ktorá ti chce povedať ešte pár vecí..

chcem vyjadriť svoj hnev.

hnev, ktorý sa spája s jedným z našich rozhovorov. myslím, že sme vtedy boli spolu mesiac. možno mesiac a pol. sedela som u teba na posteli, ty si mi ležal na nohách. bol to náš prvý vážnejší rozhovor. vysvetľovala som ti, že som bola veľmi dlho sama a ak pôjdem teraz do vzťahu, pôjdem do toho naplno a to isté budem čakať aj od teba. dala som ti na výber. varovala som ťa. ty si ma len pobozkal. nepovedal si nie, naopak pomiloval si ma.

hneď od začiatku som k tebe bola úprimná. povedala som ti, čo mi leží na srdci a ako sa k tomu staviam ja. hnevám sa! prečo si to, doboha, neukončil už vtedy. vtedy, keď som nebola tak zraniteľná. vtedy, keď som ťa ešte neľúbila. neľúbila, lebo som sa bála, že sa opäť popálim. že sa opäť sklamem.

od tej chvíle som ťa začala brať ako človeka, ktorý mi bude oporou. ktorému budem oporou ja. človeka, s ktorým budem počítať do budúcnosti. na základe tvojej reakcie som si ťa pustila do srdca. stal si sa jedným z najdôležitejších ľudí v mojom živote. uverila som tomu, že ťa môžem mať rada, že sa do teba môžem zaľúbiť.

viem aký si, poznám ťa. určite si to pochopil. aj napriek tomu si mi nepovedal nie. prečo ? keď teraz, po takej dobe, mi povieš, že ti ASI chýbajú tie motýliky. čo je to za kravinu? myslíš si, že ja som po mesiaci za tebou chodila s motýlikmi alebo iným hmyzom? nervózna som možno bola na začiatku, kým sme len randili a nevedela som, či teda sme spolu alebo nie. potom som to začala brať ako vzťah, ktorý má napredovať. alebo čo u teba znamenajú tie motýliky?
myslím len na jedno. si sebec. ja som sa ti vtedy otvorila, povedala som ti, že som veľmi zraniteľná, a že radšej chcem vycúvať teraz akoby si mi mal potom zlomiť srdce. no ty si to spravil aj tak. celý čas si bol ku mne milý, pozorný, rozmaznával si si ma, varil si mi, hladkal si ma, miloval si ma so všetkou jemnosťou, objímal si ma a presviedčal si ma o tom, že máme budúcnosť. plánoval si spoločný Silvester, naplánoval si dovolenku. išiel si so mnou na uprising a moju lásku k tomuto festivalu si svojou nehou a vnímavosťou posunul na ešte vyššiu úroveň. a prečo? prečo si ma opíjal týmito sladkými rečami tak strašne dlho a nechal si ma veriť, že to tak skoro neskončí ?!

a potom mi povieš, že si nechcel, aby som sa do teba zaľúbila ??? čo je toto za bullshit ? správaš sa tak, akoby si mi aj modré z neba zniesol, a potom čakáš, že sa do teba nezaľúbim ? wtf ? dobré ránko, SOM ŽENA, jasné, že som sa zaľúbila…

si obyčajný zbabelec. na nikom ti nezáleží viac ako na sebe. inak by si to ukončil hneď. hneď ako som ti povedala, že ma môžeš naozaj raniť. raniť tým, že si to nakoniec rozmyslíš.  neostával by si so mnou len preto, že tebe vtedy bolo fajn. a popritom si vedel, že veci vnímaš inak. vedel si o svojom probléme.

a áno, aj to je nefér, že aj napriek tomu, že ja som si zvolila úprimnosť, ty si mi o svojej psychike nepovedal nič. mohla som byť viac pripravená.

až keď som ťa začala brať ako neoodeliteľnú súčasť svojho života si mi začal rozprávať o svojej maniodepresii. o tom, že nie si šťastný, nikdy v živote nepociťuješ radosť (hmm.. teda okrem dovolenky, tam si bol šťastný.. wtf č.2? – veď sme tam boli spolu, takže si dovolím myslieť, že som na tom šťastí mala určitý podiel)

a tu sa dostávam k ďalšej dôležitej veci !
nechápem, ako si jeden inteligentný človek ako ty, môže po prečítaní symptómov na internete vsugerovať, že má tak závažné ochorenie akým je maniodepresia. chlapče, určite máš niečo s hlavou, ale ubezpečujem ťa, že maniodepresia to nie je. možno by si len mal obmedziť fajčenie „zelenej rastlinky“. ľudia s týmto ochorením nevedia normálne fungovať bez liečby. a ak si si tým naozaj taký istý, nemyslíš, že by si mal navštíviť odborníka ?

opakujem sa, ale si zbabelec.
zbabelec, ktorý sa so mnou nakoniec ani nedokázal rozísť. ignorovaním si ma dostal do takého štádia, že si mi nedal na výber a musela som to spraviť ja. si slaboch. nenašiel si v sebe ani štipku odvahy. ani si sa mi to nepokúsil vysvetliť. dokonca si z úst vypúšťal tie isté sračky, z ktorých sme si pri pive robili spoločne srandu. (nie je to mnou, ale tebou; nezaslúžim si ťa; budem ľutovať, keď ťa nechám odísť, ale budem ľutovať, aj keď ťa nenechám; musíš si nájsť nájsť niekoho, kto ti bude vedieť dať to, čo ty potrebuješ..) a vlastne už ani nemôžem pokračovať, lebo ma pri najlepšom z týchto kravín rozbolí hlava a pri najhoršom sa len povraciam.

bola som tolerantná, nič som ti nikdy nevyčítala, nič som ti nezakazovala. akceptovala som aj ten fakt, že nemáš potrebu sa ozývať, že chceš byť častokrát sám. a ty.. ty si ma nechal opäť uveriť tomu, že ja som spravila niekde chybu. nedal si mi jeden logický a rozumný dôvod.. a to ty máš tak veľmi rád logiku. aj ja.. a toto mi teda žiadny logický zmysel nedáva..

zas je tu len jeden chlap, vďaka ktorému som ostala zničená a presvedčená o tom, že je niečo zlé so mnou.

naozaj vďaka.